Najčastejšie diskriminovaní sú príslušníci etník, ženy, zdravotne postihnutí

Na Slovensku existuje antidiskriminačný zákon. "Treba však, aby sa zmenili postoje ľudí. Prípady diskriminácie sa ťažko dokazujú a ľudia, ktorých sa problém dotýka, neradi vstupujú do sporov. Prioritou je prevencia, ktorá je komplexným poňatím problému. Vpadá doň vzdelávanie, rešpektovanie ľudských práv, dôstojnosti či rovnakého zaobchádzania, " uviedla pre TASR Šarlota Pufflerová z občianskeho združenia Občan a demokracia, ktoré seminár pripravilo.
Z najčastejších prejavov diskriminácie spomenula prípady, keď príslušníkov rómskeho etnika nechcú vpustiť pod rôznymi zámienkami do reštaurácií či barov. Známe je nižšie ohodnotenie žien ako mužov v zamestnaní. Podľa slov Pufflerovej ženy v našej spoločnosti nie sú dostatočne vedené k tomu, aby si vedeli uplatniť svoje práva.
"V praxi sa často stretávame s prípadmi diskriminácie v pracovno-právnych vzťahoch, či už na základe rodu, veku alebo pohlavia, " konštatovala Mária Brišková z regionálnej kancelárie Slovenského národného strediska pre ľudské práva v Dolnom Kubíne. Spresnila, že napríklad u mladých žien sa zamestnávatelia obávajú odchodu na materskú dovolenku, u vekovo starších, nad 45 či 50 rokov argumentujú nedostatkom počítačových zručností či jazykových znalostí.
Pufflerová doplnila, že MVO majú najbližšie k občanom, napríklad zdravotne postihnutým, ktorých sa problém diskriminácie dotýka. Antidiskriminačný zákon umožňuje MVO zastupovať týchto ľudí. V anketách často prezentujú obavy z následných problémov, ak na diskrimináciu upozornia a budú požadovať nápravu. Zdôraznila, že "proces je opačný, dôkazné bremeno nenesie diskriminovaný, ale ten, kto diskriminuje".